V rámci Kjótskeho protokolu sa priemyselné krajiny zaviazali znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 5,2 percenta. Znižovať ich však nemusia len na svojom území, ale môžu využívať aj tzv. flexibilné mechanizmy.
Rozvinuté krajiny si tak môžu dodatočné emisie kúpiť na trhu, zapojiť sa do spoločného projektu s inými krajinami protokolu alebo financovať projekty na znižovanie skleníkových plynov v krajinách tretieho sveta.
Štokholmský environmentálny inštitút však v najnovšej správe upozornil, že až ¾ takýchto projektov bolo nevhodných, následkom čoho krajiny vypustili do ovzdušia 600 miliónov ton uhlíka navyše.