Členské štáty únie váhajú s prijímaním ďalších migrantov

Odkedy Rada EÚ v októbri 2015 rozhodla o prerozdelení 160 tisíc azylantov z Grécka a Talianska, prijali reálne členské štáty len 500 ľudí.Predseda Európskej komisie, ktorá schému predkladala na schválenie, ešte minulý mesiac vyhlásil, že sa plánu nevzdáva.Zdroje z prostredia EÚ dávajú tento vývoj za vinu sérii faktorov. Vlády sa po parížskych útokoch snažia dôsledne zachytiť potenciálnych džihádistov, problémom je aj nedostatok ubytovacích a vzdelávacích kapacít pre azylantov a tiež logistické problémy so samotným prevozom.DiskrimináciaNiektoré krajiny si však dávajú nereálne podmienky, napríklad odmietajú moslimov, ľudí s tmavou pleťou alebo veľké rodiny. Najhoršie sú v tomto smere výchoeurópske krajiny.„(Jednotlivé krajiny) nás žiadajú, aby neboli čierni, aby to neboli veľké rodiny, žiadajú viac bezpečnosti,“ vyhlásil grécky minister pre migráciu Jannis Mouzalas. Podľa neho ponúkla miesta na relokáciu len polovica členských štátov EÚ.Relokácia sa týka najmä ľudí utekajúcich zo Sýrie a Iraku, prípadne z africkej Eritrey.Po novembrových parížskych útokoch to boli podľa ľudí pracujúcich na relokáciách najmä Francúzsko, Belgicko a Švédsko, ktoré zase tlačili na prísnejšie bezpečnostné previerky utečencov.Mnohí migranti stratili nádej, že sa z Grécka a Talianska dostanú oficiálny, spôsobom a snažia sa preto dostať sa do preferovanej destinácie inak. To následne zvyšuje tlak na Schengen, kde už mnohé štáty zaviedli hraničné kontroly.