Do konca roku 2023 sa v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EÚ vo výške 15,34 miliardy eur podarilo zrealizovať nasledovné(uvádzame kumulatívne výstupy, za celé programové obdobie):
Operačný program Integrovaná infraštruktúra: 72 km zrekonštruovaných železničných tratí, 133 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest, 10,25 km novovybudovaných ciest, 18,5 km zmodernizovaných električkových tratí, 137 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy, 188 podporených výskumných inštitúcií, 5 870 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP), 2 600 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre rozvoj MSP, 1 900 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu, 13 500 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci národných projektov, 4 500 podporených nových podnikov, 760 podporených podnikov zavádzajúcich inováciu produktu alebo procesu, 7 000 podporených podnikov prostredníctvom finančných nástrojov (návratná forma pomoci). Integrovaný regionálny operačný program: 677 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest, 213 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok, 24 parkovacích systémov, 206 zavedených informačných systémov, 382 km nových úsekov cyklistických komunikácií, 297 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné elektrobusy), 28 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc, 10 vybudovaných kreatívnych centier, 265 podporených materských škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry v počte 24 941 žiakov a 165 podporených areálov MŠ, 575 podporených základných škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 204 148 žiakov, 116 podporených stredných odborných škôl, 17 podporených zariadení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 33 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, 113 km vybudovanej kanalizačnej siete a 108 km vybudovanej vodovodnej siete, 944 221 m2 vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach. Efektívna verejná správa: · zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva, · investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach. Životné prostredie: zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd (288 tis.), zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (78 tis. t/rok) , zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (411 tis. t/rok), populácia využívajúca protipovodňovej ochrany (6 758 osôb) , zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (235,46 MW), 104,75 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia), zavedenie 8 systémov včasného varovania, Vytvorenie 5 špecializovaných záchranných modulov. Ľudské zdroje: 116 000 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti, 19 000 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií, 78 000 žiakov so ŠVVP v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania, 1 800 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania, 25 000 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania, 125 000 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu, viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov, 5 000 rodičov detí do 3 rokov podporených pri zosúladení pracovného a rodinného života, 228 000 nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných získalo zamestnanie, 350 projektov zameraných na verejné správy alebo sociálne služby, 17 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, 1 700 zamestnancov zapojených vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti poskytovania sociálnych služieb, 500 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno – výchovnej osvety, prevencie a poradenstva, 53 000 obyvateľov využívajúcich zlepšené formy bývania, 14 000 obyvateľov so zlepšenou dodávkou pitnej vody. Rozvoj vidieka: · reštrukturalizácia alebo modernizácia 3 318 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania/investície v prospech mladých poľnohospodárov (P2), · 430 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat, · 322 ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy na podporu efektívnosti prírodných zdrojov a klímy, · 475 791 ha poľnohospodárskej pôdy s podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy, · 1 160 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, · 876 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, · 108 podporených miestnych akčných skupín. Programy cezhraničnej spolupráce · 102 zhodnotených objektov kultúrneho dedičstva, · 6 ekocentier, · 52 renovácií ciest, · 105, 5 km cyklistických a turistických chodníkov, · 1 centrum aktívneho starnutia, · 2 mostné objekty.
V období 2007 – 2013 Slovensko vyčerpalo z európskych fondov finančné prostriedky vo výške 10,87 miliardy eur a medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania. Čo všetko sa podarilo zrealizovať ? · 155 km diaľnic a rýchlostných ciest, · 644 km zmodernizovaných ciest I. triedy, · 1 210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy, · zmodernizovaných 80 km železníc, · 67 nových vlakov, · 45 nových električiek v Bratislave a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu, · 120 moderných nízko podlažných trolejbusov, · 33 nových električiek v Košiciach, obnovené električkové trate, nové trolejbusy a prímestské vlaky, · zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti, · podporila sa rekonštrukcia 638 sídel a verejných priestranstiev, · vznikli desaťtisíce nových pracovných miest, · postavilo sa 24 priemyselných parkov, · priamo bolo podporených vyše 2 800 projektov malých a stredných podnikov, · podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, · vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd, · vybudovalo sa 1 673 km kanalizačnej infraštruktúry, · zmodernizovaných vyše 800 škôl, · bolo vytvorených 2 767 vzdelávacích programov, · bolo podporených 2 737 školiacich kurzov pre pedagogických zamestnancov, · uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach, · zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.
Plán obnovy a odolnosti – NextGenerationEU Slovensko dostane v rámci tohto nástroja 6.4 miliárd Eur v grantoch. Z týchto prostriedkov sa zrealizuje 66 reforiem a rovnaký počet investícií. Nová kapitola plánu obnovy (REPowerEU) obsahuje šesť ďalších reforiem a osem investícií v hodnote 403 miliónov eur. Dodnes sa prijali nasledovné systémové zmeny: · optimalizácia siete nemocníc, ktorá zabezpečí rýchlejší prístup pacientov ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti · reforma súdnictva, ktorá rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia · reforma riadenia vysokých škôl, ktorá otvorí vysoké školy externému prostrediu a skvalitní vzdelávanie · reforma národných parkov, ktorá podporí udržateľný rozvoj regiónov namiesto lesného hospodárenia · reforma verejného obstarávania, ktorá zrýchlila a zjednodušila postupy verejného obstarávania · reforma Slovenskej akadémie vied · reforma riadenia a podpory, vývoja a inovácií · reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou · novela zákona o odpadoch · investičných plán projektov železničnej infraštruktúry · zjednodušenie uznávania vzdelania a odborných kvalifikácií · nové opatrenia na zníženie administratívneho a regulačného zaťaženia pre podnikateľov
Ako prebiehal vstup Slovenska do EÚ?
Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.
V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad hospodársku súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie a školstvo či vedu a výskum. Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15. a 16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004. Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri, bol stanovený na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 6,2 % voličov NIE a 92,46 % voličov ÁNO. Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.
Operačný program Integrovaná infraštruktúra: 72 km zrekonštruovaných železničných tratí, 133 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest, 10,25 km novovybudovaných ciest, 18,5 km zmodernizovaných električkových tratí, 137 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy, 188 podporených výskumných inštitúcií, 5 870 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP), 2 600 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre rozvoj MSP, 1 900 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu, 13 500 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci národných projektov, 4 500 podporených nových podnikov, 760 podporených podnikov zavádzajúcich inováciu produktu alebo procesu, 7 000 podporených podnikov prostredníctvom finančných nástrojov (návratná forma pomoci). Integrovaný regionálny operačný program: 677 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest, 213 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok, 24 parkovacích systémov, 206 zavedených informačných systémov, 382 km nových úsekov cyklistických komunikácií, 297 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné elektrobusy), 28 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc, 10 vybudovaných kreatívnych centier, 265 podporených materských škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry v počte 24 941 žiakov a 165 podporených areálov MŠ, 575 podporených základných škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 204 148 žiakov, 116 podporených stredných odborných škôl, 17 podporených zariadení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 33 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, 113 km vybudovanej kanalizačnej siete a 108 km vybudovanej vodovodnej siete, 944 221 m2 vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach. Efektívna verejná správa: · zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva, · investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach. Životné prostredie: zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd (288 tis.), zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (78 tis. t/rok) , zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (411 tis. t/rok), populácia využívajúca protipovodňovej ochrany (6 758 osôb) , zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (235,46 MW), 104,75 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia), zavedenie 8 systémov včasného varovania, Vytvorenie 5 špecializovaných záchranných modulov. Ľudské zdroje: 116 000 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti, 19 000 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií, 78 000 žiakov so ŠVVP v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania, 1 800 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania, 25 000 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania, 125 000 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu, viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov, 5 000 rodičov detí do 3 rokov podporených pri zosúladení pracovného a rodinného života, 228 000 nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných získalo zamestnanie, 350 projektov zameraných na verejné správy alebo sociálne služby, 17 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, 1 700 zamestnancov zapojených vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti poskytovania sociálnych služieb, 500 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno – výchovnej osvety, prevencie a poradenstva, 53 000 obyvateľov využívajúcich zlepšené formy bývania, 14 000 obyvateľov so zlepšenou dodávkou pitnej vody. Rozvoj vidieka: · reštrukturalizácia alebo modernizácia 3 318 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania/investície v prospech mladých poľnohospodárov (P2), · 430 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat, · 322 ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy na podporu efektívnosti prírodných zdrojov a klímy, · 475 791 ha poľnohospodárskej pôdy s podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy, · 1 160 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, · 876 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, · 108 podporených miestnych akčných skupín. Programy cezhraničnej spolupráce · 102 zhodnotených objektov kultúrneho dedičstva, · 6 ekocentier, · 52 renovácií ciest, · 105, 5 km cyklistických a turistických chodníkov, · 1 centrum aktívneho starnutia, · 2 mostné objekty.
V období 2007 – 2013 Slovensko vyčerpalo z európskych fondov finančné prostriedky vo výške 10,87 miliardy eur a medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania. Čo všetko sa podarilo zrealizovať ? · 155 km diaľnic a rýchlostných ciest, · 644 km zmodernizovaných ciest I. triedy, · 1 210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy, · zmodernizovaných 80 km železníc, · 67 nových vlakov, · 45 nových električiek v Bratislave a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu, · 120 moderných nízko podlažných trolejbusov, · 33 nových električiek v Košiciach, obnovené električkové trate, nové trolejbusy a prímestské vlaky, · zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti, · podporila sa rekonštrukcia 638 sídel a verejných priestranstiev, · vznikli desaťtisíce nových pracovných miest, · postavilo sa 24 priemyselných parkov, · priamo bolo podporených vyše 2 800 projektov malých a stredných podnikov, · podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, · vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd, · vybudovalo sa 1 673 km kanalizačnej infraštruktúry, · zmodernizovaných vyše 800 škôl, · bolo vytvorených 2 767 vzdelávacích programov, · bolo podporených 2 737 školiacich kurzov pre pedagogických zamestnancov, · uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach, · zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.
Plán obnovy a odolnosti – NextGenerationEU Slovensko dostane v rámci tohto nástroja 6.4 miliárd Eur v grantoch. Z týchto prostriedkov sa zrealizuje 66 reforiem a rovnaký počet investícií. Nová kapitola plánu obnovy (REPowerEU) obsahuje šesť ďalších reforiem a osem investícií v hodnote 403 miliónov eur. Dodnes sa prijali nasledovné systémové zmeny: · optimalizácia siete nemocníc, ktorá zabezpečí rýchlejší prístup pacientov ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti · reforma súdnictva, ktorá rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia · reforma riadenia vysokých škôl, ktorá otvorí vysoké školy externému prostrediu a skvalitní vzdelávanie · reforma národných parkov, ktorá podporí udržateľný rozvoj regiónov namiesto lesného hospodárenia · reforma verejného obstarávania, ktorá zrýchlila a zjednodušila postupy verejného obstarávania · reforma Slovenskej akadémie vied · reforma riadenia a podpory, vývoja a inovácií · reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou · novela zákona o odpadoch · investičných plán projektov železničnej infraštruktúry · zjednodušenie uznávania vzdelania a odborných kvalifikácií · nové opatrenia na zníženie administratívneho a regulačného zaťaženia pre podnikateľov
Ako prebiehal vstup Slovenska do EÚ?
Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.
V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad hospodársku súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie a školstvo či vedu a výskum. Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15. a 16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004. Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri, bol stanovený na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 6,2 % voličov NIE a 92,46 % voličov ÁNO. Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.

