Predovšetkým:
– jasnejšie informácie pre dovolenkárov: firmy musia informovať budúcich dovolenkárov prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára o tom, či im ponúkajú balík cestovných služieb alebo spojenú cestovnú službu, ako aj o ich základných právach. Musia poskytnúť jasné informácie o prvkoch a charakteristikách daného balíka, jeho cene a všetkých dodatočných poplatkoch.
– vrátenie peňazí a návrat domov v prípade úpadku: firmy predávajúce balíky cestovných služieb musia mať ochranu pre prípad platobnej neschopnosti. Takáto ochrana pokrýva vrátenie peňazí a návrat domov v prípade úpadku organizátora. Vzťahuje sa aj na spojené cestovné služby.
– jasnejšie pravidlá týkajúce sa právnej zodpovednosti: v prípade problémov nesie zodpovednosť organizátor balíka cestovných služieb, bez ohľadu na to, kto cestovné služby poskytuje.
– posilnenie práva zrušiť zájazd: podľa novej smernice môžu cestujúci zrušiť zájazd z akéhokoľvek dôvodu, musia však zaplatiť primeraný poplatok. Ak sa ich cieľová destinácia stane nebezpečnou, napríklad z dôvodu vojny alebo prírodnej katastrofy, alebo ak sa cena balíka služieb zvýši o viac ako 8 % pôvodnej ceny, môžu dovolenku zrušiť bezplatne.
– ubytovanie, ak nemožno zaistiť návrat domov: ak sa dovolenkári nemôžu vrátiť zo zájazdu v plánovanom čase, napríklad pre prírodnú katastrofu, majú právo na ubytovanie až na tri noci. Ubytovanie na ďalšie noci sa riadi príslušnými predpismi o právach cestujúcich.
– pomoc dovolenkárom: organizátor zájazdu musí okrem toho poskytovať pomoc dovolenkárom v ťažkostiach, najmä tak, že im poskytne informácie o zdravotníckych službách a konzulárnej pomoci.
Členské štáty mali povinnosť preniesť smernicu do vnútroštátneho práva do 1. januára 2018. Šesťmesačné prechodné obdobie trvá do 1. júla – vtedy sa začnú uplatňovať vnútroštátne predpisy, ktorými sa smernica vykonáva. Komisia preskúma, ako bola smernica prenesená do vnútroštátneho práva členských štátov a ako sa v týchto štátoch uplatňuje. V prípade potreby prijme vhodné nadväzujúce kroky.
