Komisia prijala správu o stave energetickej únie za rok 2020 a jej sprievodné dokumenty, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty energetickej politiky EÚ. Tohtoročná správa je prvou správou od prijatia Európskej zelenej dohody. Zaoberá sa tým, ako energetická únia prispieva k dlhodobým cieľom Európy v oblasti klímy. Jednotlivé posúdenia 27 národných energetických a klimatických plánov (NEKP) analyzujú postupy a ambície každého členského štátu v plnení aktuálnych cieľov v oblasti klímy a energetiky na rok 2030. Z celkového posúdenia vyplýva, že členské štáty tieto ciele dokážu splniť a vo väčšine prípadov robia značný pokrok pri ich dosahovaní.
V správach sa zdôrazňuje, ako sektor energetiky môže prispieť k zotaveniu EÚ z hospodárskej krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Doteraz sa ukázalo, že energetická únia je odolná voči výzvam spôsobeným pandémiou, pokiaľ ide o energetické systémy a pracovníkov energetického priemyslu. Správa sa zaoberá piatimi rôznymi rozmermi energetickej únie: dekarbonizáciou (vrátane energie z obnoviteľných zdrojov), energetickou efektívnosťou, energetickou bezpečnosťou, vnútorným trhom s energiou a výskumom, inováciami a konkurencieschopnosťou. Tohtoročná správa o stave energetickej únie je po prvý raz doplnená o analýzu dotácií v oblasti energetiky, v ktorej sa uvádza jasná potreba lepších údajov o dotáciách v oblasti energetiky a väčšieho úsilia o zníženie tých, ktoré podporujú výrobu a spotrebu fosílnych palív. Bola uverejnená aj správa o konkurencieschopnosti čistej energie, z ktorej vyplýva, že priemysel EÚ úspešne využíva príležitosti prechodu na čistú energiu. Tento sektor prekonáva tradičné energetické technológie z hľadiska pridanej hodnoty, produktivity práce a rastu zamestnanosti. Komisia okrem toho prijala správy o pokroku v oblastiach vnútorného trhu s energiou, cien energií a nákladov na energie, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.
