Útoky v Bruseli z 22. marca prišli v čase, kedy sa EÚ ešte stále celkom nespamätala z novembrových útokov v Paríži a kŕčovito sa snaží riešiť migračnú krízu. Čo je však dôležitejšie, zastihli ju v čase, kedy nacionalistické politické sily spochybňujú kľúčové princípy európskej integrácie, vrátane slobody pohybu pracovných síl a schengenského režimu.Atmosféra strachu a podozrievania, ktorá bude takmer iste nasledovať tieto sociálne, politické a ekonomické krízy ešte zhorší.Prvým dôsledkom bruselských útokov bude nové kolo debaty o hraničných kontrolách, najmä tých v Schengenskom priestore. Ten je pod tlakom od eskalácie migračnej krízy v roku 2015. Parížske útoky pridali do kontroverzie ďalšiu dimenziu, najmä preto, že sa útočníci bez zachytenia orgánmi pohybovali medzi Francúzskom a Belgickom.Francúzsko a niektoré ďalšie krajiny reagovali posilnením kontroly hraníc. Európska komisia hovorí, že chce všetky prekážky na hraniciach odfázovať do konca roka 2016. Práve včerajšie útoky a možnosť, že by mohli nasledovať ďalšie, túto ambíciu ohrozujú.Viaceré vlády v západnej Európe pravdepodobne čoskoro ohlásia zmeny legislatívy v oblasti národnej bezpečnosti, viac kontroly ľudí vracajúcich sa z konfliktných zón na Blízkom východe a v severnej Afrike, a posilnia výmenu spravodajských informácií so susednými krajinami. Obnoví sa aj diskusia o tom, ako najlepšie bojovať s terorizmom v zahraničí, najmä v Líbyi a Sýrii.