Správa o stave prírody

Úbytok chránených biotopov a druhov pokračuje a spôsobuje ho najmä intenzívne poľnohospodárstvo, urbanizácia, neudržateľné lesné hospodárstvo a zmeny sladkovodných biotopov. Na biotopy má negatívny vplyv aj znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, ako aj zmena klímy, nadmerné využívanie zvierat, nezákonná ťažba dreva a neudržateľné poľovníctvo a rybolov. Upozornila na to nová správa o stave prírody. Ak sa táto situácia nezačne riešiť, nevyhnutne dôjde k ďalšiemu zhoršovaniu stavu našej biodiverzity, ktorá je životne dôležitá, a ohrozí sa aj zdravie a prosperita ľudí. Členské štáty podávajú správu o stave prírody každých šesť rokov, pričom súčasný cyklus podávania správ je najväčším a najrozsiahlejším zberom údajov o stave prírody v Európe. Správa sa týka všetkých druhov voľne žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v EÚ (460 druhov), 233 typov biotopov a takmer 1400 iných voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich zvierat európskeho významu.
V správe sa zdôrazňuje, že ak chceme mať reálnu šancu, že sa biodiverzita v Európe začne do roku 2030 obnovovať, ako sa predpokladá v novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, musíme konať. V tejto súvislosti bude nevyhnutné, aby sa dôsledne plnili ciele a zámery uvedené nielen v stratégii týkajúcej sa biodiverzity, ale aj v stratégii „z farmy na stôl“. Z posúdenia, ktoré vychádza z podrobnejšej technickej správy Európskej environmentálnej agentúry, vyplýva, že niektorým chráneným druhom a biotopom sa napriek veľkému tlaku darí odolávať, stav väčšiny z nich je však na úrovni EÚ neuspokojivý alebo zlý a v niektorých prípadoch vykazujú zhoršujúci sa trend. Spomedzi druhov sa naďalej zhoršuje stav vtákov, ktoré sú úzko spojené s poľnohospodárstvom, zatiaľ čo najväčší podiel druhov v zlom stave ochrany (38 %) je u sladkovodných rýb, najmä v dôsledku zmien vodných útvarov, tokov a vodných elektrární. Pokiaľ ide o biotopy, v dobrom stave je ich len 15 %. Prírode by mohla pomôcť obnova rašelinísk a iných mokradí, ktorá by navyše významne prispela k riešeniu zmeny klímy a tvorbe pracovných príležitostí vo vidieckych a okrajových oblastiach. Týmito poznatkami sa bude EÚ riadiť pri prijímaní opatrení v oblasti biodiverzity v nachádzajúcich rokoch a stanú sa dôležitým východiskom monitorovania pokroku pri plnení cieľov novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.