Komisia uverejnila 2. hĺbkovú analýzu strategických závislostí Európy. Správa sa zaoberá 5 oblasťami – vzácne zeminy a horčík, chemické látky, solárne panely, kybernetická bezpečnosť a softvér IT – v ktorých Európa čelí strategickej závislosti od tretích krajín. Cieľom je lepšie pochopiť riziká a možnosti ich riešení.
Dnešná nadväzujúca správa o strategických závislostiach zdôrazňuje:
– Strategické závislosti v prípade vzácnych zemín, horčíku a fotovoltických panelov vyplývajú zo silnej koncentrácie celosvetovej výroby v Číne, súčasných obmedzených možností diverzifikácie dodávok, okrem iného aj z EÚ, či substitúcie. Správa ďalej poukazuje na nedostatky v porovnaní s globálnymi konkurentmi EÚ, pokiaľ ide o kľúčové technológie, ako je kybernetická bezpečnosť a softvér IT. – Zo správy vyplýva, že sa dosiahol významný pokrok vrátane investičných plánov prostredníctvom existujúcich priemyselných aliancií v oblasti surovín, batérií a vodíka, ako aj nedávno vytvorených aliancií v oblasti polovodičov a cloudových služieb, prijatie regulačných návrhov Komisie týkajúcich sa batérií, vodíka a polovodičov a nové medzinárodné partnerstvá, ako napríklad v oblasti surovín. Správa takisto zdôrazňuje úlohu významných projektov spoločného európskeho záujmu pri zabezpečovaní prelomových inovácií, napr. v oblasti polovodičov a cloudových služieb.
Dnešná nadväzujúca správa o strategických závislostiach zdôrazňuje:
– Strategické závislosti v prípade vzácnych zemín, horčíku a fotovoltických panelov vyplývajú zo silnej koncentrácie celosvetovej výroby v Číne, súčasných obmedzených možností diverzifikácie dodávok, okrem iného aj z EÚ, či substitúcie. Správa ďalej poukazuje na nedostatky v porovnaní s globálnymi konkurentmi EÚ, pokiaľ ide o kľúčové technológie, ako je kybernetická bezpečnosť a softvér IT. – Zo správy vyplýva, že sa dosiahol významný pokrok vrátane investičných plánov prostredníctvom existujúcich priemyselných aliancií v oblasti surovín, batérií a vodíka, ako aj nedávno vytvorených aliancií v oblasti polovodičov a cloudových služieb, prijatie regulačných návrhov Komisie týkajúcich sa batérií, vodíka a polovodičov a nové medzinárodné partnerstvá, ako napríklad v oblasti surovín. Správa takisto zdôrazňuje úlohu významných projektov spoločného európskeho záujmu pri zabezpečovaní prelomových inovácií, napr. v oblasti polovodičov a cloudových služieb.
